Kyro: etencross.wordpress.com

…tak blízko pri sebe a predsa tak rozdielne. Je jedno ktoré si vyberieš - získaš všetky… Svetových strán je zrazu osem, a nech sa vydáš ktoroukoľvek, vždy pôjdeš tou istou… Dážď padá rovno k oblohe, no aj ty tak zmokneš…

…pozerám sa Ti do očí a vidím, že mi niečo nechceš povedať. Na moje otázky odpovedáš sklopeným zrakom… a v tichu, ktoré pláva okolo nás, pomaly umieram… Viem, že sa dokážeme rozprávať aj bez slov, no nie ak zatváraš oči… že sa dokážeme ľúbiť aj bez dotyku, no nie ak zatváraš srdce… že sa dokážeme spolu smiať aj bez pohľadu, no nie ak zatváraš dvere do svojho sveta…

Dnes nie som… nebudem ani zajtra… a najbližšie dni tiež… Možno raz budem, možno už bude neskoro… a možno nie. Možno raz všetko pochopím, možno sa obzriem spať a budem sa nad všetkým usmievať, možno nebudem mať nikdy príležitosť zistiť aké to je… možno to už viem…

…hodiny na stene ma už tretí deň usilovene presviedčajú, že je 14:49 a teraz by som im veľmi rád uveril… Avšak je len osem hodín ráno a ja po trojhodinovej inventúre stropových bodiek sedím v kresle s notebookom na kolenách...