Nemé kričanie bez ozveny…
Ticho.
Kvíliace, ťažké ticho čo mi reže uši. Nemým pohľadom pozorujem tváre ľudí… ich pery, ktoré sa mi snažia niečo povedať… ich gestá, ktorými chcú niečo ukázať… mimiku, prezrádzajúcu nepochopenie… Sledujem kroky, keď odchádzajú…dvere, ktoré zatvárajú… spomienky, odhodené na zemi…
Nepotrebujem náhrobok...
Môj odraz zomrel… Nečakane. V okamihu. Kruto. Pri pohľade do zrkadla vidím už len bezvládne telo ležiace na zemi…v kaluži krvi…s ranami na zápästiach...