Kyro: etencross.wordpress.com

Nemôžem spať. Oblečiem sa. Do vrecka na bunde si hodím cigarety a zapaľovač. Zoberiem mobil, do uší nasadím slúchadlá... Vyjdem von.

Prechádzam sa po parku. Nenápadne. Ticho. Nasledujem cestičky v tráve, cestičky mojich myšlienok... Kúsok odo mňa som zahliadol dva tiene... tiene stĺpov stojacich vedľa seba. Sú pri sebe tak blízko, a predsa tak ďaleko. Vymieňajú si iskrivé pohľady, bojazlivé úsmevy... nedá sa to nevidieť a nechápať.

...sú to zaľúbené tiene.

Je polnoc. Oblečiem si bundu. Zoberiem cigarety. Svojmu telu dodávam pravidelný prísun nikotínu, keď v okne oproti dvakrát škrtne zapaľovač. Jeho svetlo odhalí príjemnú tvár pekného dievčaťa. Mlčky pozeráme na seba, každý vychutnávajúc svoju chvíľu. Každý svoju a predsa spoločnú.

Posielame si pohľady morzeovkou horiaceho tabaku...

Otvoril som oči. Bezducho som sa pomotal po byte. Hľadal som ideu dnešného dňa. V izbe. V kuchyni. Na chodbe...V hrobovom tichu sa ozývalo len vŕzganie parkiet pod mojimi nohami. Rozhodol som sa ísť na návštevu...

Tešil som sa.

Vyšiel som na balkón a očakával som, že si vypočujem príjemný rozhovor mojich stromov vo vetre ako každý deň... Chyba! Pri pohľade na jeden z nich som zmeravel...

Môj strom zostarol...

Sú tri hodiny ráno. Sedím na mojom obľúbenom mieste na balkóne. Ticho. Tak kľudné ticho. Stromy spia. Zostala z nich jednoliata čierna silueta a sem tam si niektorý z nich potichu zamrmle zo sna... Počujem biť svoje srdce, horieť tabak v cigarete...

Pozriem sa na oblohu a zo strachom v očiach zisťujem že mi ukradli hviezdy. Nenechali mi ani jednu jedinú!

Sú preč...

Obed. Posadím sa na balkón. Škrtne zapaľovač a ja sa ponáram do myšlienok pod váhou nikotínu. Je fantasticky. Slnko mi svieti do očí. Je príjemne teplo. Listy stromov ma opäť ohovárajú vo vetre...

Odchlipnem si z kávy a nenávidím ako je tu dobre...

lebo nie je...