Pomaličky sa prechádzajú v žiari slnka po jemne zožltnutej tráve. Spolu. Bok po boku. Nevinne... potichu...
Závidím im. Ich romantická prechádzka po parku je tak krásna...
...má však jeden háčik...
Nikdy sa nedotknú... navždy budú kráčať vedľa seba, no nikdy nepocítia mäkkosť pier toho druhého. Nikdy si z lásky nepohladia líce...nikdy nepocítia aké krásne je byť v objatí...
Nikdy...
Nikdy a predsa navždy...
...navždy sa budú ľúbiť, túžiť jeden po druhom... a možno práve preto je toto jediná večná láska...
Slnko zapadlo...
...tiene zmizli. Vo vzduchu zostalo len teplo túžby...
Prídem zas zajtra. Prídem, aby som mohol mlčky závidieť...
...závidieť dvom zaľúbeným tieňom.
Komentáre
:))
lulla
ad lulla
netreba :) nikoho neprinútim..xixi
alebo
Krásne
:)
ad Wiener
mmmmm
vobec
a každý to tak aj číta
hmmm
Len pre zaujímavosť: Nie je to žiadna fikcia, tie stĺpy tu naozaj stoja v parku pod balkónom :) len až dnes ked svietilo slnko tak som si ix všimol :)
samozrejme že som ix nemenoval v záujme zachovania anonymity ;)