...úžasne jednoduchý pohyb prstom a v okamihu ma zaleje hudba. Hudba, ktorá mi daruje príjemný pocit... v ktorej sa ponorím do samého seba...
Gotan Project...
...nádherný tón smutnej harmoniky, pomalého beatu, melodického orchestra. Nerátam koľko krát som počúval tieto piesne. Koľko krát som takto unikol od reality... Koľko krát sa mi zarosili očí, bezdôvodne, len precítením melódie...
Leavin´...
...zatváram bránu. Hrobové ticho vyruší zvuk narážajúceho kovu. Obzriem sa späť a mlčky hladím na obrys spiaceho domu. Vyzerá tak dokonale. Z okien svieti tma, z múrov sála spokojnosť...
Walkin´...
...kráčam nevedno kam, nevedno za čím... Len tak... Pod mojimi nohami sa míňa asfalt...štrk redne... vystriedala ho utlačená zem bez trávy... Prechádzam sa po cestičkách bez cieľa. Míňam stromy, skaly... Skaly z hradieb, ktoré nikam nepatria... Pod váhou času z nich zostali len ruiny. Boli múrmi, teraz sú len mlčiacou výpoveďou minulosti. Žili ako súčasť kolosu, a teraz sú len mŕtve spomienky na strmom kopci...
Thinkin´...
...stúpam na ležiace konáre, no nepočujem ich praskot. Brodím sa gaštanovým lístím, no mlčí... Uši mi namiesto toho stále zalieva plač harmoniky. Zastavím sa. Zastavím a zapálim si cigaretu. Záblesk ohňa osvieti okolie a mne v očiach zostane jeho biela žiara. Opriem sa o chladné spomienky a užívam si výhľad... Výhľad na svetlo mesta v diaľke. Svetlo, ktoré rozžaruje tmavú oblohu, prezrádza život...
Screamin´...
...pozerám sa jeho smerom a túžim kričať. Na celý svet. Zobudiť sny. Moju tvár začal štípať mráz, no nevzdávam sa a hľadím dopredu. Hľadím hľadajúc ideu medzi svetlami. Ideu môjho života. Ideu môjho srdca... Nádej mi totiž nechtiac prezradila, že tam stále je... niekto – niekde...
Somebody...
...somewhere...
Komentáre