Týždeň.
Už je to týždeň čo som dostal SMSku: “hmmm, šak sa stretneme a pokecáme... som totálne out of order, ale aj tak sa musíme stretnúť a porozprávať...“
Čakanie. Čakanie na záver je nekonečné...titulky sú nastúpené v rade za rohom... čakám týždeň a to je večnosť.
Ešte sme sa nestretli. Už nerátam koľko krát som hodil mobil na posteľ s rozpísanou smskou... Veľa krát! Bojím sa napísať a tak sa topím v nezodpovedaných otázkach visiacich vo vzduchu...
Koniec...
Čo iné môže ta smska znamenať? Je to predzvesť správy že príde povodeň po ktorej nastúpia vyčítavé pohľady, ostré tixo a nedokončené vety...
...a tak tu sedím ponorený do seba, s ťažiacim pocitom na hrudi čakajúci na ortieľ smrti.
Kedy sa to pokazilo...?! Žil som v tom že všetko je tak ako má byť...
Žil som v klamstve...
Zakloním hlavu. Opriem o stenu. Vydýchnem modrastý dym a zavriem oči. Slnko mi svieti do tváre a ja sa vnorím do hlbokej červenej farby ktorú mam pred očami...
Čakám...
Komentáre
je fantasticke
taketo cakanie je ubijajuce...
zacyklil som sa
stale dookola ako smsky ktorym neverime
neverime ze je to pravda - nechapem e co znamenaju - pozerame sa, ci ked znovu otvorime oci tie pismenka tam budu a v tom poradi ak o predtym...
ross
tentorkát nie